Zaseknutý drvič

Jedná sa o najčastejšiu závadu ku ktorej vyrážame.

Obvykle sa zaseknú staršie drviče, so slabším (1/2 HP) motorom a drviče indukčné. Indukčné drviče majú zhruba polovičné otáčky (1450 ot/min), preto sú na zaseknutie náchylnejšie.

Roztočenie taniera

Zaseknutý drvič poznáte podľa toho, že po zapnutí len temne hučí alebo sa jednoducho netočí. V tomto prípade postupujte nasledovne:

• Odpojiť drvič z elektrickej siete (to urobte pre istotu vždy, keď sa chystáte pozrieť do útrob drviča)
• Vytiahnite gumovú manžetu z otvoru v dreze (toto nie je možné u indukčných drvičov, tu len manžetu roztvorte
• Do otvoru posvietite baterkou
• Odstráňte lyžičku, kovový uzáver alebo iný predmet, ak nejaký vidíte
• Pokiaľ nič nevidíte, môže otáčaniu brániť zlomok kôstky, orechovej škrupiny a podobne
• Dlhou vareškou alebo skrutkovačom sa presvedčte, či sa drviaci tanier voľne otáča (POZOR – otáčať sa musí celý tanier, nielen dve otočné lopatky)

Pokiaľ sa tanier neotáča, rovnakou vareškou alebo skrutkovačom sa do taniera zaprite a skúste s ním otočiť. Malo by sa točiť proti smeru hodinových ručičiek. Môžete tiež použiť násadu od metly a podobne. Nebojte sa do drviaceho taniera poriadne oprieť, vydrží naozaj veľa.

Niekedy sa Vám tanier nepodarí úplne roztočiť, ale len s ním nepatrne pohnúť. Niekedy stačí len milimeter, aby sa potom už vlastnou silou rozbehol.

Pokiaľ máte vyskočenú tepelnú poistku, zatlačte ju, pripojte drvič k sieti a skúste ho znovu zapnúť.

Pokiaľ sa rozbehne, nechajte ho chvíľu bežať spoločne s tečúcou vodou, aby sa odplavili všetky zvyšky, ktoré spôsobili zaseknutie drviča.

Ako vidíte z vyššie uvedeného, zaseknutý drvič je jednoduchá závada, ktorú v 95% prípadov dokáže odstrániť samotný užívateľ. Len výnimočne si s týmto užívateľ neporadí, o čom svedčia nasledujúce a skôr kuriózne prípady ku ktorým sme museli vyjsť.

Naozaj výnimočné príbehy

Prvý príbeh je o kuchynskom drviči u jednej staršej pani v pražskom byte, ktorej vnúčikovia sa snažili zamiesť stopy po rozbitom pamätnom porcelánovom hrnčeku, ktorý spoločne rozbili. A pretože boli práve sami doma, všetky črepy nahádzali do drviča a snažili sa ich rozomlieť. Až na pár kúskov sa im to podarilo, ale niekoľko malých čriepkov sa dostalo medzi drviaci tanier a drviaci prstenec a úplne ho znehybnili. Načo nás pani požiadala o servis.

Drvič sa nepodarilo rozhýbať klasickou cestou zhora ani za použitia hrubého násilia. Musel som ho kompletne rozobrať a ružové čriepky jeden po druhom kliešťami vytiahnuť. Pani následne črepiny identifikovala a len smutne povedala, že už ten hrnček teda hľadať nebude.

Druhý prípad je z jednej nemenovanej juhočeskej nemocnice. Tam sa jednalo o komerčný drvič, ktorý sa síce nezasekol, ale v jeho útrobách sme našli rozdrvený umelý chrup.

Samozrejme tam nedrvili pacienta, skôr ho niekto jednoducho zabudol na tanieri pri upratovaní ho spláchli do drviča. Na vedenie nemocnice sme sa obrátili:

• s otázkou, či niekto z pacientov chrup nechýba
• s upozornením, že v drviči je zakázané likvidovať akékoľvek neorganické predmety a najmä zubné protézy.

Na prvú otázku nám vedenie nemocnice neodpovedalo, nad druhou otázkou sa potom bavil celý personál.

Ak chrup niekomu chýbal, zostáva pre nás do dnešného dňa nezodpovedanou záhadou. Rovnako ako okolnosti, akým spôsobom oň prišiel.